Život Prešova
online
online
J. Uličiansky, spisovateľ a renomovaný autor pre deti, by mal 70 rokov
29.10.2025 Bratislava
Bratislava 29. októbra (TASR) - Do literatúry pre deti vstúpil v 70. rokoch minulého storočia ako autor divadelných a rozhlasových hier. Knižne debutoval Ján Uličiansky v roku 1981 knihou autorských rozprávok Adelka Zvončeková, ktorou výrazne ovplyvnil vývoj modernej autorskej slovenskej rozprávky. V stredu 29. októbra uplynie od narodenia spisovateľa, dramatika, rozhlasového autora 70 rokov.
Ján Uličiansky sa narodil 29. októbra 1955 v Bratislave, ale od troch rokov vyrastal v Košiciach. Už ako žiak základnej školy navštevoval bábkarský súbor, čo ho nasmerovalo na cestu bábkového režiséra. Po maturite v roku 1975 začal študovať dramaturgiu a bábkarskú réžiu na pražskej Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Po skončení štúdia pôsobil v rokoch 1979 - 1986 ako dramaturg a režisér v Bábkovom divadle Košiciach. V slobodnom povolaní bol do roku 1988, keď začal pracovať ako dramaturg v Slovenskom rozhlase.
Vysokoškolským pedagógom sa stal v roku 1991, keď sa miestom jeho pôsobiska stala Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde bol aj vedúcim Katedry bábkarskej tvorby. V januári 2009 ho prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za profesora v odbore divadelné umenie. Pôsobil aj ako člen Rady Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS).
Kariéru spisovateľa začal ako autor rozhlasových hier, pričom jeho prvú rozhlasovú rozprávku Aťa a jej priatelia uviedli v roku 1974. O dva roky neskôr sa prezentoval hrou Tik Tak, ktorú neskôr prepísal aj do divadelnej podoby.
Knižne debutoval v roku 1981 rozprávkovou knihou Adelka Zvončeková. Pre deti a mládež napísal aj knihy Nedeľa (1987), Snehuliacke ostrovy (1990), Máme Emu (1993), Veverička Veronka (1996), Veveričky (2000), Drak Plamienok (2000), Pán prváčik (2002), Podivuhodné príbehy siedmich morí (2003), Čarovný chlapec (2005), Kocúr na kolieskových korčuliach (2006), Rozprávky z palety. Osem farebných príbehov (2007), Malá princezná (2009), Analfabeta Negramotná (2011), Leonardo, kocúr z ulice (2013), Max a Lea (2018), alebo Pán Nápad zachraňuje svet (2021).
Deťom venoval bábkové hry Čáry Máry Fuk (1978), Janko Pipora (1983), Bohatier Kremienok (1987), Peter Kľúčik (1996), Prípad hrášok (2004), Čarodejníkov učeň (2006) či Panáčik (2012). Podieľal sa aj na tvorbe animovaných televíznych večerníčkoch a pre dospelých napísal televíznu hru Alergia (1995).
V novembri 2008 uviedla Činohra Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave jeho rozprávkovú hru Kocúr na kolieskových korčuliach. Činohra Štátneho divadla (ŠD) v Košiciach uviedla v roku 2010 jeho rozprávku Štyria škriatkovia a víla. V tom istom roku sa režijne podieľal v SND na uvedení detskej opery Kominárik.
Cyklickú zábavno-vzdelávaciu reláciu pre deti od päť do sedem rokov Trpaslíci pre RTVS vytvoril ako kreatívny producent a autor. Komédiu Zvonkohra o košickej Urbanovej veži napísal pre Košice v roku 2013, teda v čase, keď metropola východu niesla titul Európske hlavné mesto kultúry.
V roku 1991 dostal cenu Vydavateľstva Mladé letá za knihu Snehuliacke ostrovy. Cenu Trojruža za tvorbu pre deti a mládež mu udelili v roku 1998. Na 29. kongrese Medzinárodnej únie pre detskú knihu, ktorý sa v roku 2004 uskutočnil v juhoafrickom Kapskom Meste, si ako jediný z autorov prevzal dve prestížne ocenenia - certifikát za nomináciu na Cenu Hansa Christiana Andersena a zápis na Čestnú listinu IBBY 2004 za knihu Pán Prváčik. V roku 2016 dostal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasovej tvorby.
Ján Uličiansky zomrel 3. mája 2024 v Bratislave vo veku 68 rokov.
Ján Uličiansky sa narodil 29. októbra 1955 v Bratislave, ale od troch rokov vyrastal v Košiciach. Už ako žiak základnej školy navštevoval bábkarský súbor, čo ho nasmerovalo na cestu bábkového režiséra. Po maturite v roku 1975 začal študovať dramaturgiu a bábkarskú réžiu na pražskej Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Po skončení štúdia pôsobil v rokoch 1979 - 1986 ako dramaturg a režisér v Bábkovom divadle Košiciach. V slobodnom povolaní bol do roku 1988, keď začal pracovať ako dramaturg v Slovenskom rozhlase.
Vysokoškolským pedagógom sa stal v roku 1991, keď sa miestom jeho pôsobiska stala Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde bol aj vedúcim Katedry bábkarskej tvorby. V januári 2009 ho prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za profesora v odbore divadelné umenie. Pôsobil aj ako člen Rady Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS).
Kariéru spisovateľa začal ako autor rozhlasových hier, pričom jeho prvú rozhlasovú rozprávku Aťa a jej priatelia uviedli v roku 1974. O dva roky neskôr sa prezentoval hrou Tik Tak, ktorú neskôr prepísal aj do divadelnej podoby.
Knižne debutoval v roku 1981 rozprávkovou knihou Adelka Zvončeková. Pre deti a mládež napísal aj knihy Nedeľa (1987), Snehuliacke ostrovy (1990), Máme Emu (1993), Veverička Veronka (1996), Veveričky (2000), Drak Plamienok (2000), Pán prváčik (2002), Podivuhodné príbehy siedmich morí (2003), Čarovný chlapec (2005), Kocúr na kolieskových korčuliach (2006), Rozprávky z palety. Osem farebných príbehov (2007), Malá princezná (2009), Analfabeta Negramotná (2011), Leonardo, kocúr z ulice (2013), Max a Lea (2018), alebo Pán Nápad zachraňuje svet (2021).
Deťom venoval bábkové hry Čáry Máry Fuk (1978), Janko Pipora (1983), Bohatier Kremienok (1987), Peter Kľúčik (1996), Prípad hrášok (2004), Čarodejníkov učeň (2006) či Panáčik (2012). Podieľal sa aj na tvorbe animovaných televíznych večerníčkoch a pre dospelých napísal televíznu hru Alergia (1995).
V novembri 2008 uviedla Činohra Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave jeho rozprávkovú hru Kocúr na kolieskových korčuliach. Činohra Štátneho divadla (ŠD) v Košiciach uviedla v roku 2010 jeho rozprávku Štyria škriatkovia a víla. V tom istom roku sa režijne podieľal v SND na uvedení detskej opery Kominárik.
Cyklickú zábavno-vzdelávaciu reláciu pre deti od päť do sedem rokov Trpaslíci pre RTVS vytvoril ako kreatívny producent a autor. Komédiu Zvonkohra o košickej Urbanovej veži napísal pre Košice v roku 2013, teda v čase, keď metropola východu niesla titul Európske hlavné mesto kultúry.
V roku 1991 dostal cenu Vydavateľstva Mladé letá za knihu Snehuliacke ostrovy. Cenu Trojruža za tvorbu pre deti a mládež mu udelili v roku 1998. Na 29. kongrese Medzinárodnej únie pre detskú knihu, ktorý sa v roku 2004 uskutočnil v juhoafrickom Kapskom Meste, si ako jediný z autorov prevzal dve prestížne ocenenia - certifikát za nomináciu na Cenu Hansa Christiana Andersena a zápis na Čestnú listinu IBBY 2004 za knihu Pán Prváčik. V roku 2016 dostal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasovej tvorby.
Ján Uličiansky zomrel 3. mája 2024 v Bratislave vo veku 68 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
